Gāthā 5 — Santi ca Karuṇā ca
Na hi verena verāni sammantīdha kudācanaṃ; averena ca sammanti. Esa dhammo sanantano.
Santiyā Paṭipajjatha
Ajjatanaṃ vivāde vā veravāye vā sammukhībhūte, nāññaṃ vaḍḍetha. Santasarena paṭivādeyya vā karuṇā-sahitaṃ tuṇhībhāvaṃ vā detha, aggim udakena nibbethenti, na telena, iti manasikārena.
Cintā ca Veyyākaraṇaṃ ca
Idaṃ buddhasāsanassa sabbasādhāraṇatamaṃ suppasiddhatamañca kathanaṃ. Idaṃ, gurutā viya niccaṃ, mānasa-dhammikañca niyāmaṃ paveneti. Sama-sabhāvika-paṭiviruddhatā, yaṃ dukkhaṃ paṭivādethaṃ icchati, taṃ dukkhaṃ eva vaḍḍheti. Kodhena kodhaṃ paṭivādetuṃ, sāhasena paṭisāhasaṃ, avamaññāya paṭikkhepaṃ vā, etaṃ anantika-vatta-cakkaṃ pakaṭṭhaṃ karoti. Imassa vināsaka-yantassa bhedanassa ekamaggo eva: mūlato añña-sabhāvika-dhātuṃ pavesetuṃ. Mettā eva, karuṇā vā, kalyāṇa-paññā vā eva veraṃ vināseti. Idaṃ dubbalatāya vā nimmatāya vā nivātena vā na sambaddhaṃ, atha kho mahanta-dhammika-balassa kammaṃ. Etaṃ sayaṃ-kiriya-paṭikammassa vegaṃ bhedetuṃ santī-ṭhānaṃ dātuñca āvassaṃ. Imasmiṃ nicca-dhamme amhākaṃ nīccika-sambandhesu paṭipajjantā, loka-hiṃsāya dūtā viramāma, ārogyassa samaggiyā ca kammakārā homa.